BÁRKA

1.   Ja vyplával som v jedno slané ráno

nemá stály smer tá moja púť

tá stará briga nazýva ma svojim kapitánom

dá sa na ňu čerta spoľahnúť

2.   Plachty ako ementál sú dávno

rumpálom kotevným nejde hnúť

posádku mám nebojí sa so zubatou dámou

každý deň si k stolu zasadnúť

   R: Neptún vlny čerí, loď si ako v perí hovie,

na vlnách a kto vie, kedy oceán si povie, tak už dosť

Tajfún bárke velí, zmočení sme celí, boh vie

kedy nám lanovie s plachtou zamáva a to vie, že mám zlosť

3.   V podpalubí nezavanie vánok

potkany už opúšťajú sál

diera v boku neveští nič dobrého, však áno

sirény sa hrnú na náš bál

4.   Mariňáci na knajpy si z láskou

spomínajú, nechcú zabudnúť

na vlahé noci, na kantíny s povoľnejšou kráskou

tam, kde končí morských vlkov púť

    R: Neptún vlny čerí, loď si ako v perí hovie, ...

        ... s plachtou zamáva.

           hou hou hou hou hou hou hou hou hou hou hou hou hou